11. kapitola: Úplatok

Ak mohol Kreacher utiecť z jazera plného Inferiov, Harry si bol istý, že mu dolapenie Mundungusa zaberie nanajvýš pár hodín a v očakávaní sa celé ráno prechádzal po dome. Kreacher sa však nevrátil ani ráno, ani poobede. Za súmraku sa Harry cítil znechutený a znepokojený a to, že na večeru mal z väčšej časti plesnivý chleba, aj keď sa ho niekoľkokrát snažila Hermiona neúspešne premeniť, mu nijak nepomáhalo.

Kreacher sa nevracal ani nasledujúci deň, ani deň po tom. No objavili sa dvaja muži v plášťoch vonku na námestíčku pred domom číslo dvanásť a ostali tam až do noci, hľadiac priamo na dom, ktorý však nemohli vidieť.

„Smrťožrúti, určite,“ povedal Ron, keď ich s Harrym a Hermionou pozorovali z okien salónu. „Myslíš, že vedia, že sme tu?“

„Nemyslím,“ povedala Hermiona, aj keď vyzerala vystrašene. „alebo by za nami poslali Snapa, nie?“

„Myslíš, že tu bol a jeho jazyk bol zaviazaný Moodyho kliatbou?“ opýtal sa Ron.

„Áno,“ potvrdila Hermiona, „inak by im povedal, ako sa dostať dnu. Ale pravdepodobne sledujú, či sa neobjavíme. Vedia, že Harry vlastní tento dom.“

„Ako môžu-?“ začal Harry.

„Posledné vôle čarodejníkov sú prešetrovaná na Ministerstve, spomínaš? Vedia, že ti Sirius toto miesto ponechal.“

Prítomnosť Smrťožrútov vonku zvyšovala zlovestnú náladu vnútri domu. Nepočuli od nikoho jediné slovo od tej doby, čo im pán Weasley poslal patronusa, a z napätia sa začali rozprávať. Nekľudný a podráždený Ron si vypestoval nechutný zlozvyk hrať sa so Zhasínadlom vo vačku: to popudzovalo obzvlášť Hermionu, ktorá, zatiaľ čo bol Kreacher preč, študovala Poviedky rozprávača Beedla a neoceňovala tie chvíle, kedy svetlá blikali.

„Prestaneš s tým!“ vykríkla tretí večer Kreacherovej neprítomnosti, keď opäť všetko svetlo zmizlo z izby.

„Prepáč, prepáč!“ ospravedlnil sa Ron, cvakol so Zhasínadlom a opäť zasvietil svetlá. „Ani neviem, že to robím.“

„Dobre, ale nemôžeš nájsť niečo užitočnejšie, ako sa zabaviť?“

„Čo, napríklad čítanie detských príbehov?“

„Dumbledore mi odkázal tú knihu, Ron, -“

„- a mne odkázal Zhasínadlo, možno ho mám používať.“

Harry, neschopný vydržať to hašterenie, bez upozornenia vykĺzol z izby smerom dole do kuchyne, ktorú zvykol navštevovať, pretože si bol istý, že práve tam sa Kreacher pravdepodobne objaví. Na polceste zo schodov do haly započul zaklopanie na vstupné dvere, cvaknutie kovu a škrípanie reťaze.

Každý nerv v jeho tele sa napol. Vytiahol prútik, presunul sa viac do tieňa, za vypchaté hlavy škriatkov a čakal. Dvere sa otvorili. Zahliadol svetlá z námestíčka a postava v plášti vstúpila do haly a zavrela za sebou dvere. Votrelec urobil krok späť a Moodyho hlas sa spýtal, Severus Snape? Potom sa objavila prachová postava z konca haly a vyletela k nemu, zdvíhajúc svoju mŕtvu ruku.

„Nebol som to ja, kto ťa zabil, Albus,“ povedal tichý hlas.

Kliatba sa zlomila: prachová postava zas vybuchla a bolo nemožné zazrieť prichádzajúceho pre hustý prachový mrak.

Harry namieril prútik do stredu mraku.

„Nehýb sa!“

Zabudol však na obraz pani Blackovej: po tomto výkriku sa záclony, skrývajúce ju, roztiahli a začala jačať.

„Šmuklovia a špina zneucťuje môj dom-“

Ron a Hermiona pribehli s hlukom dole po schodoch za Harrym, prútiky namierené rovnako ako on na neznámeho muža, ktorý stál so zdvihnutými rukami v hale pod nimi.

„Upokojte sa, to som ja, Remus!“

„Oh, vďaka bohu,“ vydýchla si slabo Hermiona a namierila prútik na pani Blackovú, s ranou sa opäť záclony zatiahli a zostalo ticho. Ron tiež prestal mieriť paličkou, ale Harry nie.

„Dokáž to!“ zavolal späť.

Lupin sa presunul dopredu, do svetla, ruky stále v pozícií porazeného.

„Som Remus John Lupin, vlkolak, niekedy známy ako Námesačník, jeden zo štyroch tvorcov Záškodníckej mapy, oženený za Nymphadoru, obvykle známu ako Tonksová, a naučil som ťa, ako vytvoriť patronusa, Harry, ktorý nadobúda podobu jeleňa.“

„Och, všetko v poriadku,“ povedal Harry a dal prútik dole, „Ale musel som to preveriť.“

„Ak mám hovoriť ako váš bývalý učiteľ obrany proti čiernej mágii, musím súhlasiť s tým, že si musel. Ron, Hermiona, vy ste nemali tak rýchlo uvoľniť obranu.“

Rozbehli sa k nemu dole zo schodov. Zabalený v hrubom cestovnom plášti vyzeral vyčerpane, ale potešene, že ich vidí.

„Žiadne náznaky Severusa?“ opýtal sa.

„Nie,“ odpovedal Harry. „Ako to ide? Všetci sú v poriadku?“

„Áno,“ povedal Lupin, „ale všetci sme sledovaní. Je tu niekoľko Smrťožrútov na námestí tam vonku-“

„My vieme-“

„- musel som sa premiestniť veľmi presne na krok od dverí, aby som si bol istý, že ma nevidia. Nemôžu vedieť, že tu ste, lebo som si istý, že by tam mali viac ľudí, čakajú všade, kde by s tebou mohlo byť nejaké spojenie. Poďme dole, je toho toľko, čo vám chcem povedať, a chcem aby ste vedeli, čo sa stalo, keď ste opustili Brloh.“

Zostúpili do kuchyne, kde Hermiona namierila prútikom na ohnisko. Okamžite vyšľahol oheň, dávalo to pocit útulnosti tvrdým kameňom a lesk dlhému drevenému stolu. Lupin vytiahol niekoľko ďatelinových pív spoza plášťa a všetci si sadli.

„Mohol som tu byť už pred tromi dňami, ale musel som striasť Smrťožrútov, ktorí ma prenasledovali,“ začal Lupin. „Takže, prišli ste sem rovno po svadbe?“

„Nie,“ odpovedal Harry. „Hneď po tom sme narazili na skupinku Smrťožrútov v kaviarni na Tottenham Court Road.“

Lupin vyprskol väčšinu svojho piva pred seba.

„Čože? “

Vysvetlili mu, čo sa zbehlo; keď skončili, Lupin vyzeral vystrašene.

„Ale, ako vás mohli nájsť tak rýchlo? Je nemožné sledovať niekoho, kto sa premiestni, pokiaľ by ste sa ho nechytili, keď mizne.“

„Ale tiež to veľmi nevyzerá, že by boli v tú chvíľu na prechádzke po Tottenham Court Road.“ podotkol Harry.

„Mysleli sme,“ povedala Hermiona neisto, „čo keď má Harry na sebe stále Stopu?“

„Nemožné,“ povedal Lupin. Ron sa zatváril samoľúbo a Harry si zhlboka oddýchol. „Keď už nič iné, boli by si istí, že tu Harry je, pokiaľ by bol sledovaný. Ale nenapadá mi, ako vás mohli tak rýchlo vystopovať na Tottenham Court Road, znepokojuje ma to. Naozaj veľmi.“

Vyzeral znepokojene, ale čo sa týkalo Harryho, tento problém mohol počkať.

„Povedz nám, čo sa stalo, keď sme utiekli, nič sme nepočuli od tej doby, čo mám Ronov otec povedal, že rodina je bezpečí.“

„Kingsley nás zachránil,“ povedal Lupin. „Vďaka jeho varovaniu sa väčšina hostí stihla premiestniť, než prišli.“

„Boli to Smrťožrúti, alebo ľudia z ministerstva?“ prehodila Hermiona.

„Zmes, ale prakticky sú teraz to isté,“ povedal Lupin. „Bolo ich zhruba dvanásť, ale nevedeli, že si tam bol Harry. Artur počul, že sa snažili Scrimgeoura mučiť, aby z neho dostali, kde sa nachádzaš, ešte predtým, ako ho zabili; ak je to pravda, tak ťa neprezradil.“

Harry sa pozrel na Rona a Hermionu, ich výrazy boli zmesou šoku a vďačnosti, ktorú cítil. Nikdy nemal Scrimgeoura veľmi rád, ale ak to, čo Lupin povedal, bola pravda, tak jeho posledný čin bol pokus Harryho ochrániť.

„Smrťožrúti prehľadali Brloh od vrchu dole,“ pokračoval Lupin. „Našli záhrobného ducha, ale nedostali sa príliš blízko – a potom tých, čo zostali, vypočúvali niekoľko hodín. Snažili sa nájsť nejakú informáciu o tebe, Harry, ale samozrejme, nikto, kto nebol v Ráde, nevedel, že si tam bol.
Vo chvíli, keď Smrťožrúti prekazili svadbu, ďalší Smrťožrúti prepadli domy všetkých spojených s Rádom. Nikto nie je mŕtvy,“ dodal rýchlo, aby predišiel otázke. „ale boli hrubí. Spálili dom Dedala Digglea, ale ako vieš, nebol tam. A použil kliatbu Cruciatus na rodinu Tonksových. Opäť – snažili sa zistiť, kam si šiel, potom ako si ich navštívil.
Sú v poriadku - samozrejme otrasení, ale inak v poriadku.“

„Smrťožrúti sa dostali cez všetky tie ochranné kúzla?“ spýtal sa Harry, spomínajúc si na to, aké boli účinné v tú noc, keď havaroval v záhrade Tonksových.

„Čo by si si mal uvedomiť Harry, je to, že Smrťožrúti majú plnú moc nad Ministerstvom, majú ho vo svojich rukách,“ povedal Lupin. „Majú moc používať kruté kúzla bez strachu, že by boli identifikovaní alebo zatknutí. Rozhodli sa preniknúť každým ochranným kúzlom, ktoré sme proti nim zoslali.“

„A to sa obťažujú mučiť ľudí, aby zistili, kde sa nachádza Harry?“ spýtala sa Hermiona ostrým hlasom.

„No,“ povedal Lupin. Váhal, potom vytiahol zložený výtlačok z Denného Proroka. „Tu,“ povedal a posunul ho cez stôl k Harrymu, „dozvieš sa to skôr či neskôr, každopádne. Je to ich ospravedlnenie, prečo môžu po tebe ísť.“

Harry rozložil noviny. Veľká fotografia jeho tváre vyplňovala titulnú stránku. Prečítal si nadpis:

HĽADÁ SA KVÔLI VÝPOVEDI O SMRTI DUMBLEDORA

Ron a Hermiona rozhorčene zahučali, ale Harry nič nehovoril. Odstrčil noviny preč, nechcel ich ďalej čítať: vedel, čo budú hovoriť. Nikto okrem tých, ktorí boli hore na veži, keď Dumbledore zomrel, vedia, kto ho naozaj zabil. A ako už Rita Skeeterová povedala čarodejníckemu svetu, Harryho videli, ako z toho miesta uteká chvíľu po tom, čo Dumbledore spadol.

„Je mi to ľúto, Harry,“ povedal Lupin.

„Takže Smrťožrúti prevzali aj Denného Proroka?“ spýtala sa Hermiona nahnevane.

Lupin prikývol.

„Oficiálna verzia Scrimgeourovej vraždy je, že rezignoval a bol nahradený Piusom Thickenssom, ktorý je pod kliatbou Imperius.“

„Prečo Voldemort nevyhlásil seba samého za Ministra mágie?“ spýtal sa Ron.

Lupin sa rozosmial.

„On to nepotrebuje, Ron. Fakticky je ministrom on, ale prečo by mal sedieť za stolom ministerstva? Jeho bábika, Thicknesse, sa stará o každodenné záležitosti, nechávajúc Voldemorta rozširovať svoju moc nad Ministerstvom. Prirodzene, mnohým ľuďom došlo, čo sa deje: V posledných dňoch sa stali veľmi dramatické zmeny v politike Ministerstva a veľa ľudí hovorí, že za tým musí byť Voldemort. A to je práve to. Neodvážia sa veriť jeden druhému, nik nevie, komu môže veriť, boja sa hovoriť zo strachu, že ich podozrenia sú pravdivé a aby sa ich rodiny nestali terčom. Áno, Voldemort hrá veľmi šikovnú hru. Prehlásenie sa za Ministra by mohlo vyprovokovať otvorené rebelantstvo: zostávajúca maska vytvorila zmätok, neistotu a strach.“

„A tá náhla zmena v politike Ministerstva,“ povedal Harry, „zahrňuje varovať čarodejnícky svet predo mnou namiesto pred Voldemortom?“

„Je to určite súčasťou,“ povedal Lupin, „a je to majstrovský kúsok. Teraz, keď je Dumbledore mŕtvy, ty - chlapec ktorý prežil - sú totiž isté symboly zjednotiť odpor proti Voldemortovi. Ale prehlásením, že máš niečo spoločné s Dumbledorovou smrťou, Voldemort nielen že vytvoril odmenu na tvoju hlavu, ale zapustil pochybnosti a strach medzi tých, čo ťa bránili.
Medzitým, Ministerstvo začalo podnikať kroky proti ľuďom narodených v muklovských rodinách.“

Lupin ukázal na Denného proroka. „Pozrite na stranu dva.“

Hermiona otočila stránku s rovnakým výrazom nechutenstva, ako keď sa dotýkala Tajomstvá mágie najtemnejšej.

„Registrácia Narodených u muklov, “ čítala nahlas:
„Ministerstvo sa chytilo výskumu takzvaných Narodených u muklov, aby lepšie pochopili, ako sa získavajú magické schopnosti. Najnovší z výskumov, vykonaných Oddelením Záhad zisťuje, že magické schopnosti sa prenášajú len z osoby na osobu, keď sa čarodejníci rozmnožujú. Ak nie je dokázané, že existujú nejakí čarodejnícki predkovia, tak potom takzvaní „Narodení u muklov“ získali magické schopnosti krádežou, alebo silou.
Ministerstvo je rozhodnuté vyhladiť tieto úchvatné magické schopnosti. A v tejto záležitosti vyzýva všetkých takzvaných „Narodených u muklov“, aby sa osobne dostavili k rozhovoru na novo stanovenej Komisii pre Registráciu Narodených u muklov. “

„Ľudia nedovolia, aby sa to stalo,“ prehlásil Ron.

„Ron, už sa to deje,“ odpovedal Lupin. „Narodení u muklov sú navštevovaní, práve teraz, ako sa tu rozprávame.“

„Ale ako môžu ukradnúť magické schopnosti?“ spýtal sa Ron. „Veď je to duševné, keby sa dala mágia ukradnúť, neboli by tu žiadni šmuklovia, nie?“

„Ja viem,“ povedal Lupin. „Ale aj tak, ak nebudeš schopný dokázať, že máš aspoň jedného čarodejníka v príbuzenstve, budeš považovaný za toho, kto používa mágiu nelegálne a budeš musieť vytrpieť trest.“

Ron sa pozrel na Hermionu a potom povedal: „Čo ak čistokrvný odprisahajú, že Narodení u mulov je súčasťou ich rodiny? Všetkým poviem, že Hermiona je moja sesternica-“

Hermiona chytila Ronovu ruku a stlačila ju. „Ďakujem Ron, a ja ťa nenechám-“

„Nebudeš mať inú možnosť,“ povedal Ron ohnivo a tiež jej chytil ruku. „Naučím ťa náš rodokmeň, takže budeš môcť odpovedať na otázky.“

Hermiona sa neisto zasmiala. „Ron, kým sme na úteku s Harrym Potterom, najhľadanejšou osobou v štáte, nemyslím si, že na tom záleží. Keby som šla späť do školy, bolo by to iné. Čo chce Voldemort urobiť s Rokfortom?“ spýtala sa Lupina.

„Teraz je povinné navštevovať školu pre každého mladého čarodejníka a čarodejnicu,“ odpovedal. „Oznámili to včera. Je to zmena, pretože predtým to nebolo povinné. Samozrejme, takmer každý čarodejník a čarodejnica v Británii vyštudovali v Rokforte, ale ich rodičia mali možnosť učiť ich doma, alebo ich poslať do zahraničia, ak chceli. Takto bude mať Voldemort celú čarodejnícku populáciu pod svojím dohľadom od malička. A je to ďalšia cesta k vyplieneniu Narodených u muklov, pretože študentom musí byť daný „krvný status“ – čo znamená, že budú musieť ministerstvu dokázať, že majú v rodokmeni čarodejníka – skôr ako im bude dovolené navštevovať školu.“

Harry sa cítil zhnusene a rozzúrene: v tejto chvíli sa vzrušené, jedenásťročné deti potia s kopou novo nakúpených učebníc, netušiac, že nikdy neuvidia Rokfort, a možno že už neuvidia ani svoje rodiny.

„To je.... to je...“ zamumlal, zápasiac so slovami, ktoré by vyjadrili jeho myšlienky, ale Lupin potichu povedal: „Ja viem.“

Lupin zaváhal. „Pochopím, keď to nebudeš môcť potvrdiť, Harry, ale Rád má dojem, že ti Dumbledore dal úlohu.“

„Dal,“ odpovedal Harry, „a Ronovi s Hermionou tiež - idú so mnou.“

„Môžeš sa mi zveriť, čo je to za úlohu?“

„Nemôžem Remus, je mi to ľúto. Ak ti to Dumbledore nepovedal, nemyslím si, že môžem.“

„Myslel som si, že to povieš,“ povedal sklamane Lupin. „Ale aj tak by som mohol byť pre teba užitočný. Vieš, čo som a čo dokážem. Mohol by som s tebou ísť a chrániť ťa. Nebudeš mi musieť presne povedať, čo robíš.“

Harry zneistel. Bola to veľmi lákavá ponuka, premýšľal, ale nemohol si predstaviť, ako by utajil úlohu pred Lupinom, keď s nimi bude celý čas.

Hermiona vyzerala v rozpakoch. „A čo s Tonksovou?“ spýtala sa.

„A čo s ňou?“ nechápal Lupin.

„No,“ skrivila Hermiona čelo, „Ste predsa manželia! Ako sa bude asi cítiť, keď od nej s nami odídeš?“

„Tonksová bude úplne v bezpečí,“ povedal Lupin, „Bude v dome svojich rodičov.“

V Lupinovom hlase bolo niečo divné, takmer chladné. Taktiež bolo niečo zvláštne tom, že Tonsková bola ukrytá v dome u rodičov; bola predsa len členom Rádu a ako Harry vedel, chcela byť v strede deja.

„Remus,“ povedala Hermiona neisto, „je všetko v poriadku...vieš... medzi tebou a-“

„Všetko v poriadku, ďakujem,“ povedal Lupin uštipačne.

Hermiona zružovela. Nepríjemnú a trápnu chvíľku prerušil až Lupin, nadýchol sa, ako keby sa nútil pripustiť niečo nepríjemné. „Tonksová bude mať dieťa.“

„Úžasné!“ vykríkla Hermiona.

„Výborne!“ pridal sa nadšene Ron.

„Gratulujem“, povedal Harry.

Lupin sa nútene usmial, úsmev bol skôr grimasou, potom povedal: „Takže... prijímate moju ponuku? Stane sa z trojice štvorica? Nemôžem uveriť, že by to Dumbledore odsudzoval, spravil ma vaším učiteľom obrany proti čiernej mágii. A musím vám povedať, že budeme čeliť kúzlam, s ktorými sme sa nikdy nestretli a ktoré sme si nikdy ani nepredstavovali.“

Ron s Hermionou sa pozreli na Harryho.

„Len aby bolo jasno,“ povedal, „chceš nechať Tonksovú v dome jej rodičov a ísť preč s nami?“

„Bude tam úplne v bezpečí, budú sa o ňu starať,“ povedal Lupin. Hovoril to takmer ľahostajne. „Harry, som si istý, že James by chcel, aby som bol s tebou.“

„No,“ povedal Harry pomaly, „ale ja si to nemyslím. Som si celkom istý, že môj otec by chcel vedieť, prečo nie si so svojím vlastným dieťaťom.“

Z Lupinovej tváre zmizla všetka farba. Teplota v kuchyni klesla o desať stupňov. Ron pokukoval po miestnosti, akoby mu bolo prikázané, aby si zapamätal každý jej detail, Hermionine oči behali tam a späť, medzi Harrym a Lupinom.

„Ty tomu nerozumieš,“ povedal nakoniec Lupin.

„Tak teda vysvetľuj,“ pokračoval Harry.

Lupin preglgol. „Ja – ja som urobil obrovskú chybu, keď som si vzal Tonksovú. Urobil som to proti svojmu najlepšiemu úsudku a ľutujem to viac než kedykoľvek predtým.“

„Vidím,“ povedal Harry, „Takže chceš ju a dieťa opustiť a utiecť s nami?“

Lupin vyskočil na nohy, jeho stolička sa prevrátila na zem a pozeral na nich tak divoko, že Harry, po prvý krát v živote videl tieň vlka na jeho ľudskej tvári.

„Nerozumieš tomu, čo som urobil mojej žene a môjmu nenarodenému dieťaťu? Nikdy som si ju nemal vziať, urobiť z nej vyvrheľa!“ Lupin odkopol stoličku, ktorú predtým prevrátil.
„Videl si ma iba v Ráde, alebo pod ochranou Dumbledora v Rokforte! Nevieš, aké to je, keď sa na teba celý čarodejnícky svet pozerá ako na príšeru. Keď zistia, čím som, len ťažko so mnou prehovoria! Nevidíš čo som urobil? Dokonca aj jej vlastná rodina je znechutená jej svadbou. Ktorí rodičia chcú, aby si ich jediná dcéra vzala vlkolaka? A dieťa – dieťa,“
Lupin schytil za hrsť svojich vlasov, vyzeral takmer nepríčetne. „Môj druh obvykle nemáva potomkov! Bude ako ja, som o tom presvedčený – ako si budem môcť odpustiť, že som vedome riskoval prenos mojej formy na nevinné dieťa? A ak nejakým zázrakom nebolo ako ja, tak by malo otca, za ktorého by sa vždy muselo hanbiť.“

„Remus!“ zašepkala Hermiona so slzami v očiach. „Nehovor to - prečo by sa nejaké dieťa malo za teba hanbiť?“

„Neviem, Hermiona,“ povedal Harry. „Ja by som sa za neho pekne hanbil,“ Harry nevedel, kde sa v ňom ten hnev berie, ale pretekal ním až do chodidiel. Lupin vyzeral, akoby ho Harry udrel.

„Keď si nový režim myslí, že Narodení u muklov sú zlí,“ povedal Harry, „čo by urobili polovičnému vlkolakovi, ktorého otec je v Ráde? Môj otec zomrel, keď sa snažil ochrániť moju matku a mňa, a ty máš dojem, že by ti povedal, aby si opustil svoje dieťa a šiel na výpravu s nami?“

„Ako – ako sa opovažuješ?“ povedal Lupin. „To nie je o túžbe po – po nebezpečenstve, alebo sláve – ako sa opovažuješ navrhnúť niečo tak-“

„Myslím, že sa cítiš trochu ako odvážlivec,“ povedal Harry, „Chceš ísť v Siriusových stopách-“

„Harry, nie!“ prosila Hermiona, ale naďalej zabodával pohľad do Lupinovej rozzúrenej tváre.

„ –nikdy by som tomu neuveril,“ povedal Harry. „Muž, ktorý ma učil ako bojovať proti dementorom – zbabelec.“

Lupin vytasil svoj prútik tak rýchlo, že Harry ťažko siahol na svoj, ozvala sa hlučná rana, a on ucítil, ako letí dozadu a keď narazil do kuchynskej steny a skĺzol na zem, zahliadol iba koniec Lupinovho plášťa vo dverách.

„Remus, Remus, vráť sa!“ kričala Hermiona, ale Remus nezareagoval.

O chvíľu neskôr počuli buchnutie vstupných dverí.

„Harry!“ bedákala Hermiona. „Ako si mohol?“

„Bolo to ľahké,“ povedal Harry. Vstal, cítil hrču na hlave, ako narazil do steny. Bol stále taký plný hnevu, až sa triasol. „Nepozeraj sa tak na mňa!“ vyštekol na Hermionu.

„Nevyskakuj do nej!“ zavrčal Ron.

„Nie – nie – nesmiete sa biť!“ povedala Hermiona a vkĺzla medzi nich.

„Nemal si Lupinovi hovoriť také veci,“ povedal Ron Harrymu.

„Malo mu to dôjsť,“ povedal Harry.

Nesúvislé obrázky mu behali v hlave, Sirius padajúci cez závoj, Dumbledore, zlomený, podopierajúci sa o stenu, záblesk zeleného svetla a hlas jeho matky, žiadajúcej o zľutovanie...

„Rodičia,“ povedal Harry, „by nemali opúšťať svoje deti dovtedy, kým nemusia.“

„Harry-“ povedala Hermiona, povzbudivo naťahujúc ruku, ale on pokrčil ramenami a odstúpil, pozerajúc sa na oheň, ktorý Hermiona vyčarovala.

Raz sa rozprával s Lupinom pri tomto krbe, hľadajúc útechu o Jamesovi a Lupin ho utešoval. Zdalo sa mu, že pred ním vo vzduchu pláva Lupinova utrápená tvár. Zaplavila ho nepríjemná vlna výčitiek svedomia. Ani Ron, ani Hermiona nehovorili, ale Harry cítil, že sa za ním na seba pozerajú a ticho komunikujú. Otočil sa a uvidel, ako sa od seba rýchlo odvracajú.

„Viem, že som ho nemal nazvať zbabelcom.“

„Nie, to si nemal,“ povedal hneď Ron.

„Ale on sa tak správa.“

„No aj tak..“ ujala sa slova Hermiona.

„Ja viem,“ prerušil ju Harry. „Ale ak ho to donúti vrátiť sa k Tonksovej, bude to mať cenu, však áno?“

Nemohol zakryť prosbu vo svojom hlase. Hermiona vyzerala súcitne, Ron neisto. Harry sa pozrel dole na svoje nohy a myslel na svojho otca. Zastal by James Harryho v tom, čo povedal Lupinovi, alebo by bol naštvaný, že jeho syn napadol jeho starého priateľa?

V tichej kuchyni stále panoval šok z predošlej scény a Ronove a Hermionine nevyslovené výčitky. Denný Prorok, ktorý Lupin priniesol, stále ležal na stole, Harryho tvár pozeral na nadpis na prednej strane časopisu. Prešiel k Prorokovi, sadol si, náhodne otvoril noviny a predstieral, že číta. Nevnímal slová, jeho myseľ bola stále preplnená stretnutím s Lupinom. Bol si istý, že Ron a Hermiona pokračovali v ich tichom rozhovore. Otočil hlučne druhú stranu a preskočil Dumbledorove meno. Bol to moment alebo dva predtým, než si všimol fotografiu, ktorá ukazovala rodinu. Dumbledorova rodina, sprava: Albus, Percival, držiaci novonarodeniatko: Ariana, Kedra a Abenforth.
Harryho niečo upútalo a sledoval fotografiu viac pozorne. Dumbledorov otec, Percival, bol veľmi pekný muž s lesknúcimi sa očami, ktoré boli jasno vidieť aj na vyslednutej starej fotografii. Bábätko, Ariana, bola o málinko väčšia ako peceň chleba s nevýrazným pohľadom.
Matka, Kedra, mala vlasy čierne ako uhol, zviazané do vysokého drdolu. Jej tvár mala ostro rezané rysy. Harry si spomenul na fotku pôvodných Američanov, keď študoval jej tmavé oči, vysoké lícne kosti a rovný nos. Albus a Aberforth mali na sebe rovnaké čipkované plášte a úplne rovnaké, po ramená dlhé vlasy. Albus vyzeral o niekoľko rokov starší, ale obaja bratia si boli veľmi podobní, bolo to predtým, než bol Albusov nos zlomený a predtým, ako začal nosiť okuliare.
Rodina vyzerala celkom šťastne a normálne, usmievali sa z novín. Dieťa Ariana nejasne kývalo z perinky. Harry sa pozeral nad fotku a prečítal nadpis:

EXKLUZÍVNY VÝBER Z NOVINIEK BIOGRAFIE ALBUSA DUMBLEDORA napísala: Rita Sceeterova.

Harry premýšľal, že mu už nemôže byť horšie a začal čítať:

Hrdý a namyslený, Kedra Dumbledorová nemôže zostať v Mould-on-the-world po tom, čo bol jej manžel Percival verejne zatknutý a poslaný do Azkabanu. Preto sa rozhodla odísť s rodinou a premiestniť sa do Godrikovej úžľabiny, dediny, kde sa neskôr uskutočnil zvláštny únik Harryho Pottera pred Vy – viete – kým.
Ako Mould-on-the-world, bola Godrikova úžľabina domovom veľkého počtu čarodejníkov, ale Kendra nikoho z nich nepoznala, bola považovaná za kuriozitu vďaka zločinu svojho manžela, ktorý sa odohral v jej predchádzajúcom domove. Opakovane odmietala priateľské ponuky jej nových čarodejníckych susedov, za nedlho zapríčinila to, že jej rodina bola osamelá.
„Zabuchla mi dvere pred nosom, keď som ju šla privítať s domácimi kotlíkovými koláčmi,“ vraví Bathilda Bagshot. „Prvý rok, čo tu boli, som videla iba oboch chlapcov. Nevedela som, že majú dcéru, kým som v polnočnom zimnom svetle nezbierala Plagentínky, videla som, že Kedra viedla Arianu do záhrady. Prešla sa s ňou dookola, pričom ju prísne strážila a potom ju zaviedla späť do domu. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť.“
Vyzerá to tak, že to, že sa Kendra s Arianou presťahovala, bol vynikajúci nápad, ako ukryť Arianu raz a navždy, čo pravdepodobne už dlhé roky plánovala. Čas bol neúprosný. Ariana mala sotva sedem rokov, keď zmizla. A sedem rokov je vek, keď sa objavujú magické schopnosti, ak nejaké sú. Všetci zo živých potvrdzujú, že Ariana ich nikdy nemala veľa. Vyzerá to, že sa Kendra rozhodla radšej skryť svoju dcéru, ako by ich meno malo utrpieť tým, že porodila šmukla. Odďaľovaním sa od priateľov a susedov, ktorí vedeli o existencii Ariany, bolo to najľahšie. Iba málo ľudí, ktorí naďalej vedeli o Arianinej existencii, držali tajomstvo, počítajúc aj oboch bratov, ktorých matka zrejme naučila túto vetu: „Moja sestra je príliš krehká na to, aby šla do školy.“
Budúci týždeň: Albus Dumbledore a Rokfort – ceny a zámienky

Harry sa mýlil. To čo si prečítal, mu urobilo ešte horšie. Pozrel sa späť na fotografiu očividne šťastnej rodiny.

Bola to pravda? Ako by to mohol zistiť?

Chcel ísť do Godrikovej úžľabiny, aj napriek tomu, že Bathilda nebude schopná rozprávať sa s ním. Chcel navštíviť miesto, kde on a Dumbledore navždy stratili svojich milovaných. Chcel zavrieť noviny a spýtať sa na Ronov a Hermionin názor, keď sa v celej kuchyni ozvalo PUK.

Po prvý krát za tri dni Harry zabudol na všetko okolo Kreachera. Jeho myšlienky sa teraz točili okolo Lupina. Ponáhľal sa na zem, kde ležal Kreacher, ktorý vrešťal: „Kreacher sa vrátil so zlodejom Mundungusom Fletcherom, pane.“

Mundungus sa vydriapal zo zeme a stisol prútik, ale Hermiona bola rýchlejšia:

„Expelliarmus!“

Mundungusov prútik vyletel do vzduchu a Hermiona ho chytila. Mundungus sa divoko pozeral zo schodov: Ron do neho šťuchal a Mundungus spadol na kamennú zem s tlmeným puknutím.

„Čo?“ reval, zvíjajúc sa a pokúšajúc sa dostať z Ronovho zovretia. „Čo som urobil? Na čo sa to hráte s týmto domácim škriatkom! Pusťte ma domov, pusťte ma domov, inak...!“

„Nie si práve v pozícii, aby si na nás niečo skúšal,“ povedal Harry.

Položil preč noviny, prešiel kuchyňu a postavil sa k Mundungusovi, ktorý prestal nadávať a vyzeral vystrašene. Ron sa postavil , fučal, a pozoroval Harryho, stále však držal prútik smerom k Mundungusovmu nosu. Mundungus smrdel cigaretovým dymom. Jeho vlasy boli mastné a habit potrhaný.

„Kreacher sa ospravedlňuje za meškanie s týmto zlodejom, pane,“ ospravedlňoval sa domáci škriatok. „Fletcher vie, ako sa vyhnúť chyteniu, zažil už množstvo krádeží. Ale aj tak, Kreacher ho nakoniec zahnal do kúta!“

„Urobil si dobrú prácu, Kreacher,“ povedal Harry a škriatok sa poklonil.

„Dobre, máme na teba pár otázok,“ povedal Harry Mundungusovi, ktorý opäť zakričal. „Spanikáril som, dobre? Nikdy som pre teba nechcel ísť, žiadna urážka, kamarát, nikdy som si neprial tvoju smrť. Vy-viete-kto ku mne letel, nikto tam nechcel byť. Povedal som to všade, nechcel som to...“

„Pre vašu informáciu, nikto z nás nezmizol,“ povedala Hermiona.

„Dobre, ty sa nebojíš smrti, však nie? Ale ja som nikdy nepredstieral, že nechcem umrieť.“

„Nás nezaujíma, prečo ste utiekol od Divookého Moodyho,“ povedal Harry a približoval svoj prútik k jeho vyvaleným očiam. „My už vieme, že ste neuveriteľná špina.“

„Dobre, tak teda prečo ma tento škriatok naháňal? Alebo je to opäť kvôli tým čašiam? Žiadnu už nemám, alebo-“

„Nie si tu ani kvôli čašiam, ale už si blízko,“ povedal Harry. „Zmĺkni a počúvaj.“

Bol to skvelý pocit, mať niečo alebo niekoho, z koho môže vymámiť aspoň kúsok pravdy. Harryho prútik bol tak blízko Mundungusovho nosa, že Mundungus začal škúliť.

„Keď si zbavil tento dom všetkého cenného,“ začal Harry, ale Mundungus ho opäť prerušil.
„Sirius sa nikdy nestaral o žiadnu z týchto somarín...“

Ozval sa divný zvuk, Kreacher bežal k Mundungusovi a tresol ho panvicou do hlavy.
„Dajte ho preč, dajte ho preč, mali by ste ho niekam zamknúť!“ kričal Mundungus.

„Kreacher, nie!“ zakričal Harry. Kreacherova tenká ruka sa zatriasla pod váhou panvice, stále zdvihnutej hore.

„Hádam ešte raz, pán Harry, pre šťastie.“
Ron sa zasmial.

„Potrebujeme , aby bol pri vedomí, Kreacher, ale ak bude treba ho trochu pritisnúť, budeš mať tú česť,“ povedal Harry.
„Ďakujem pekne, pane,“ povedal Kreacher a uklonil sa, odstúpil trochu ďalej, ale jeho veľké bledé oči stále pozorovali Mundungusa.

„Pripravil si tento dom o všetky cennosti, ktoré si našiel,“ začal Harry znova. „Vzal si pár vecí aj z kuchynskej skrine. Bol tam medailón.“ Harryho ústa boli zrazu suché. Cítil, že Ron a Hermiona sú tiež napätí. „Čo si s tým urobil?“

„Prečo?“ spýtal sa Mundungus, „Je to cenné?“

„Stále to máš!“ zakričala Hermiona.

„Nie, nemá,“ povedal múdro Ron. „On sa teraz zaujíma, či si za to nemal pýtať viac peňazí.“

„Viac?“ povedal Mundungus. „Tak to by bolo asi ťažké...musel som to dať preč. Nemal som na výber.“

„Čo tým myslíš?“

„Predával som v Zašitej uličke, ale chcela odo mňa licenciu na predávanie magických artefaktov. Prekliata ženská! Chcela mi dať trest, ale potom sa jej zapáčil ten medailón. Povedala, že si ho vezme a že mám byť rád, že som dopadol tak dobre.“

„Kto bola tá žena?“ spýtal sa Harry.

„Neviem, nejaká ministerská čarodejnica.
Mundungus sa na chvíľu zamyslel nad tou ženou a zvraštil čelo.
„Malá žena. Na hlave mala mašľu.“ Zamračil sa a dodal: „Vyzerala ako ropucha!“

Harry pustil svoj prútik. Ten zasiahol Mundungusov nos a vystrelil červené iskry na jeho obočie, ktoré okamžite začalo horieť.

„Aquamenti!“ zakričala Hermiona a prúd vody vyprskol z jej prútika priamo na prskajúceho a rozklepaného Mundungusa.

Harry sa pozrel a uvidel, že Ron a Hermiona sú šokovaní rovnako ako on. Jazvy na chrbte jeho pravej ruky akoby znovu začali páliť.