8. kapitola - Svadba

O tretej hodine poobede nasledujúceho dňa stáli Ron, Fred a George pred veľkou bielou markízou, čakajúc príchod svadobných hostí. Harry vypil fľašku Všehodžúsu a vzal na seba podobu čiernovlasého mukla z miestnej dediny Vydrí svätý Dráb, ktorému Fred ukradol vlasy pomocou privolávacieho kúzla. Plánom bolo predstaviť Harryho ako „bratranca Barnyho“ a dúfať, že veľké množstvo Weasleyových príbuzných ho skryje.

Všetci štyria držali zasadací poriadok a tak pomáhali usadiť prichádzajúcich na ich miesta.Zástup bielo odetých čašníkov dorazil o hodinu skôr spolu s kapelou v zlatých habitoch a všetci títo kúzelníci práve sedeli neďaleko pod stromom; Harry mohol vidieť len modrastý dym z fajky stúpajúci zo skupinky.

Vstup markízy, priamo za Harrym, odhaľoval rady a rady krehkých zlatých stoličiek umiestnených po oboch stranách dlhého purpurového koberca. Podporné stĺpy boli ovešané bielymi a zlatými kvetmi.
Fred a George umiestnili obrovský zhluk nafukovacích zlatistých balónov priamo nad miestom, kde sa za chvíľu mali stať Bill a Fleur manželmi. Okolo markízy sa nad trávnikom a živým plotom lenivo vznášali motýle a včely. Harry sa cítil dosť nepohodlne. Muklovský chlapec, ktorého podobu si na seba Harry zobral, bol o niečo tučnejší ako on sám a tak mu bolo jeho oblečenie tesnejšie a v tento letný deň mu v ňom bolo veľmi teplo.


„Keď sa ja budem ženiť,“ hovoril Fred upravujúc si golier svojho obleku „tak sa nebudem obťažovať so žiadnymi takými nezmyslami. Budete si môcť obliecť, čo budete chcieť a keď matka bude mať námietky, tak na ňu uvalím kliatbu vtáčieho tela, pokým sa to celé neskončí. “

„Za daných okolností to s ňou dnes ráno nebolo až také zlé, “ povedal George. „Keď plakala kvôli tomu, že tu nebude Percy; ale kto ho tu chce. No preboha, dajte sa do poriadku, pozrite, už idú.“

Pestrofarebné postavy sa začali objavovať jedna za druhou na okraji záhrady.
Za niekoľko minút sa sformoval sprievod, ktorý sa začal približovať cez záhradu smerom k markíze. Exotické rastliny a začarované vtáky sa veselo trepotali na čarodejníckych klobúkoch, zatiaľ čo sa drahé kamienky trblietali na kravatách; dav začínal byť hlučnejší až prehlušil zvuk včiel, ako sa približoval k stanu.

„Perfektne, myslím, že som práve videl niekoľko víl“ hovoril George, ktorý naťahoval krk, aby lepšie videl. „Možno budú potrebovať pomoc porozumieť našim anglickým zvykom, postarám sa o ne...“

„Nie tak rýchlo“ povedal Fred a poskakujúc prešiel okolo hlúčiku čarodejníc v strednom veku a vpredu pred sprievodom povedal dvom krásnym francúzskym dievčatám: „Tu som, dámy. Dovohte mi vás odpchevadit.“ Tie sa zachichotali a dovolili mu odprevadiť ich dovnútra. George tiež opustil čarodejnice v strednom veku a Ron robil spoločnosť starému kolegovi pána Weasleyho z Ministerstva mágie, Perkinsovi, zatiaľ čo Harrymu sa ušiel starší nahluchlý čarodejnícky pár.

„Harry“ ozval sa známy hlas, keď sa vracal opäť pod markízu a našiel Tonksovú a Lupina, ktorý postávali na začiatku radu. Pre túto príležitosť si Tonksová vybrala blond vlasy.

„Arthur nám vravel, že si ten s kučeravými vlasmi, je nám veľmi ľúto minulej noci“ šepkala, keď ich Harry viedol uličkou. „Ministerstvo začalo byť veľkú kampaň proti vlkodlakom, a tak sme si mysleli, že naša prítomnosť by neurobila nič dobrého.“

„To je v poriadku, chápem“ povedal Harry, hovoriac viac k Lupinovi než k Tonksovej. Lupin mu venoval krátky úsmev, ale Harry videl, že keď sa otočil, jeho výraz sa znovu zachmúril. Nerozumel tomu, ale nebol čas pozastaviť sa nad tým. Hargid totiž nepochopil Georgov vtip, aby si sadol na kúzlom zväčšenú a posilnenú stoličku a tá, na ktorú si sadol sa premenila na zlatú hromadu triesok. Pán Weasley hneď napravil škodu a Hagrid sa všetkým naokolo, kto ho bol ochotný počúvať, začal ospravedlňovať.

Harry ponáhľal späť ku vchodu, hľadajúc Rona, keď uvidel najvýstrednejšie vyzerajúceho kúzelníka, akého kedy videl. Trochu škuťavý, s bielymi vlasmi po ramená, podobajúcimi sa cukrovej vate. Na hlave mal klobúk, ktorého strapec mu visel až pred nosom a oblečený mal habit s krakľavým odtieňom žltej, akú má vajcové žĺtko.

„Xenofílius Lovegood“ povedal a podával Harrymu ruku. „Moja dcéra a ja žijeme len tu neďaleko, za kopcom a od Weasleyovcov je veľmi milé, že nás na túto významnú udalosť pozvali. Predpokladám, že sa poznáte s mojou dcérou Lunou?“ dodal smerom k Ronovi.

„Áno,“ povedal Ron „Nie je tu s Vami???“

„Zdržala sa vo vašej okúzľujúcej záhradke, aby sa pozdravila s trpaslíkmi, aké úžasné zamorenie! Iba málo kúzelníkov vie, koľko sa môže naučiť od tých malých múdrych stvorení, ktorých pravé meno je Gurnumbuli Gardensi.“
„Naši poznajú zopár skvelých nadávok“ odpovedal Ron. „Myslím, že ich to naučil Fred s Georgem.
Harry pozoroval skupinu kúzelníkov, ktorí sa rozprávali pri markíze, keď sa k nim prirútila Luna. „Ahoj Harry!“ povedala .
„Eh, volám sa Barny“ povedal z miery vyvedený Harry.
„Oh, to si si zmenil tiež?“ spýtala sa ho múdro Luna.
„Ako si vedela…?“

„Iba to tvoje vyjadrovanie, vieš? “ odpovedala.

Rovnako ako jej otec, mala na sebe žiarivo žltý habit, ktorý doplnila veľkou slnečnicou vo vlasoch. Ale keď ste sa pohľadom dostali cez ten žiarivý jas, vyzerala veľmi príjemne. Obzvlášť, keď nemala žiadne reďkovky zavesené na ušiach.
Xenofílius, ktorý bol zatiahnutý do konverzácii so známymi, si vôbec nevšimol rozhovor medzi Harrym a Lunou. Luna k nemu pristúpila a strčila mu pred hlavu prst. „Pozri sa oci, jeden trpaslík ma uhryzol.“

„Úžasné, trpasličie sliny sú veľmi prospešné“ vravel pán Lovegood chytajúc Lunine roztiahnuté prsty a pozorujúc malú okrúhlu ranu.

„Luna, zlato, keď dnes budeš cítiť hocijaký rastúci talent – možno také neočakávané nutkanie spievať opery alebo recitovať Mermish – nepotlačuj ho. Môžeš byť obdarená Gernumbulou“ Ron mysliaci si presný opak sa potichu zasmial.

„Ron sa môže smiať“ povedala Luna pokojne „ale môj otec sa veľmi zaoberá výskumom trpasličej mágie.“

„Skutočne?“ spýtal sa Harry, ktorý sa rozhodol už oveľa skôr nevyjadrovať sa k divným výskumom Luninho otca. „Skutočne na tú ranu niečo nechceš?“

„Oh, to je v poriadku“ povedala mu Luna, cucajúc si svoj prst so zasneným výrazom a pozorujúc Harryho od hlavy k päte.
„Vyzeráš elegantne, hovorila som otcovi, že väčšina ľudí bude mať pravdepodobne oblečené obleky, ale on vraví, že na svadbu patria pestré farby, kvôli šťastiu, vieš?“

Keď sa poobhliadla po svojom otcovi, objavil sa Ron s postaršou dámou zavesenou na jeho ramene. Zobákovitý nos, červeno namaľované oči a klobúk s ružovým perím, jej dodávali vzhľad škaredo namaľovaného plameniaka.

„... a tvoje vlasy sú pridlhé Ronald, na moment som si myslela, že si Ginerva. Pri Merlinovej brade, čo to má na sebe Xenofílius Lovegood? Vyzerá ako omeleta. A ty si kto?“ vyštekla na Harryho.

„Eh, teta Muriel, toto je bratanec Barny.“

„Ďalší Weasley? Množíte sa ako trpaslíci. A je tu niekde Harry Potter? Dúfala som, že ma s ním zoznámiš. Vravel si, že je tvoj kamarát, alebo si sa len vychvaľoval?“
„... nie... on, vieš, nemohol prísť...“

„Hmm, ospravedlnil sa? Vyzerá tiež tak vychudnuto ako v Dennom Prorokovi? Práve som bola poučiť nevestu, ako má nosiť môj diadém. Je v mojom rode niekoľko storočí a je vyrobený škriatkami.“ kričala na Harryho. „Nádherné dievča, ale je to stále len Francúzka. Tak, Ronald, nájdi mi dobré miesto. Mám už stosedem rokov a nemala by som dlho stáť.“

Ron a Harry si vymenili veľmi významné pohľady. Istý čas sa potom nevideli. Keď sa neskôr stretli vo vchode, Harry práve ukázal miesta ďalšiemu tuctu hosťou. Markíza bola takmer plná a prvý krát nebol vonku žiadny rad.

„Nočná mora, tá Muriel,“ prehlásil Ron, chytajúc sa za rameno „chodievala k nám na Vianoce každý rok, teda kým sa, vďaka Bohu, neurazila, keď jej Fred a George podstrčili počas večera hnojovú bombu pod stoličku. Otec stále tvrdí, že nás vydedí- ako keby im to vadilo, sú stále bohatší a bohatší, ako nik iný z rodiny, rátam, že budú….“
„Wow,“ dodal, žmurkajúc rýchlejšie, keď sa Hermiona vydala smerom k nim.

„Vyzeráš úžasne!“
„Vždy prekvapený,“ povedala Hermiona skrz úsmev. Mala oblečené vzdušné orgovánové šaty a črievičky na vysokých podpätkoch, jej vlasy boli hladké a lesklé.
„Tvoja „úžasná“ teta Muriel ale nesúhlasí. Stretla som ju hore na poschodí, keď dávala Fleur diadém. Povedala:
„Oh, toto je tá od muklov?“ a potom: „zlá postava a kostnaté členky.““

„Neber si to osobne, je hrubá na každého.“ odpovedal Ron.
„Preberáte Muriel?“ spýtal sa George, opúšťajúc markízu spolu s Fredom. „Práve mi povedala, že mi odstávajú uši. Stará potvora. Škoda, že tu už s nami nie je starý strýko Bilius, bol pravým výsmechom svadieb.“

„To je ten, ktorý uvidel Besa a do dvadsiatich štyroch hodín zomrel?“ spýtala sa Hermiona.

„No, áno. Ku konci bol už vážne trochu divný.“ pripustil George.

„Ale predtým, ako sa zbláznil, bol vždy telom aj dušou všetkých zábav“ povedal Fred. „Vždy vypil fľašku ohnivej whisky, potom vyskočil na tanečný parket, zdvihol si habit a začal si vyťahovať kytice kvetov z...“

„Tak to znie vážne okúzľujúco“ prehlásila Hermiona, keď sa Harry dusil smiechom.

„Z nejakého dôvodu sa nikdy neoženil“ povedal Ron.
„Prekvapuješ ma“ odpovedala mu Hermiona.

Všetci sa tak smiali, že nikto z nich nezbadal posledného prichádzajúceho, tmavovlasého mladého muža s veľkým zahnutým nosom a širokým čiernym obočím, nepozdravil Rona a s pohľadom upreným na Hermionu nepovedal „Vyzeráš úžasne.“

„Viktor!“ vykríkla a pustila svoju malú kabelku, ktorá spôsobila podstatne väčší hluk, ako sa od jej veľkosti očakávalo. Keď sa spamätala, hambiac sa, si ju zodvihla a povedala: „Nevedela som, že si bol…je skvelé ťa znovu vidieť…ako sa máš?“

Ronove uši chytili tmavočervenú farbu. Potom, ako zbadal Kruma, neveriac vlastným očiam, sa trochu nahlas spýtal:

„Ako si sa sem dostal?“
„Fleur ma pozvala,“ povedal Krum nadvihujúc obočie.

Harry, ktorý nemal nič proti Krumovi si s ním potriasol ruku a uznal, že by bolo vhodné odviesť Kruma z Ronovej blízkosti, tak mu navrhol, že ho zavedie na svoje miesto.

„Tvoj priateľ nie je rád, že ma vidí,“ povedal Krum, keď vstúpil do teraz už plnej markízy.

„Alebo si jeho príbuzný?“ dodal pozerajúc sa na Harryho s červenými vlniacimi sa vlasmi.
„Bratanec,“ zamrmlal Harry ale Krum v skutočnosti nepočúval. Jeho vzhľad spôsoboval vzrušenie, takmer rovnaké ako víly; veď bol, koniec koncov, slávny hráč metlobalu. Kým ľudia stále naťahovali krky, aby ho lepšie videli, Ron, Hermiona, Fred a George sa poponáhľali dole uličkou.

„Čas usadiť sa,“ povedal Fred Harrymu „lebo nás nevesta predbehne.“
Harry, Ron a Hermiona sa usadili v druhom rade hneď za Fredom a Georgem. Hermiona sa červenala a Ronove uši boli stále purpurové. Za chvíľu sa otočil k Harrymu a pošepkal: „Videl si, ako mu narástla tá malá hlúpa briadka?“

Pocit nervozity naplnil horúci stan, mumlanie občas prerušoval vzrušený smiech. Pán a pani Weasleyovci stáli na začiatku uličky usmievajúc sa a mávajúc príbuzným. Pani Weasleyová mala oblečené nové šaty ametystovej farby s podobným klobúkom.

O chvíľu neskôr vstúpili Bill a Charlie do prednej časti markízy, obaja v oblekoch s veľkými bielymi ružami v gombíkových dierkach. Fred zapískal a odpoveďou mu bol chichot zo strany víl. Potom celý stan stíchol až na hudbu, ktorá vychádzala z toho čo sa zdalo byť zlatými balónmi.

„Oooch!“ vzdychla Hermiona, otáčajúc sa na svojej stoličke a hľadiac ku vchodu. Veľký kolektívny vzdych vydaný zhromaždenými čarodejnicami a čarodejmi, keď pán Delacour a Fleur šli cez uličku. Fleur sa vznášala, pán Delacour nadskakoval a žiaril. Fleur mala oblečené veľmi jednoduché biele šaty, ktoré akoby vyžarovali silu strieborne žiariť. Jej šaty krásou prevyšovali každé iné. Ginny a Gabrielle, obe mali oblečené zlaté šaty, vyzerali ešte krajšie ako obvykle a keď Fleur išla pre ne, Bill vyzeral akoby sa nikdy nestretol s Fenrirom Greybackom.

„Dámy a páni," povedal trochu monotónnym hlasom a s menším šokom spoznal Harry toho istého malého čarodejníka, ktorý hovoril aj na Albusovom pohrebe, a teraz stál pred Billom a Fleur. „Prišli sme sem, aby sme oslávili zväzok dvoch verných duši…"

„Áno, môj diadém to celé skrášlil,“ povedala teta Muriel šeptom. „Ale musím povedať, že Ginevrine šaty sú prikrátke.“

Ginny sa pozrela okolo, usmiala sa a žmurkla na Harryho a rýchlo sa otočila naspäť dopredu. Harryho myšlienky putovali ďaleko z markízy, späť do popoludní strávených osamote s Ginny v odľahlých častiach školy. Zdalo sa to byť tak vzdialené; zdalo sa to byť príliš dobré na to, aby to bola pravda, akoby ukradol jasné hodiny zo života normálnych ľudí, človek bez jazvy v tvaru blesku na čele…

„Berieš si Ty, William Arthur Fleur Isabelle ... ?“

V prednom rade, pani Weasleyová a madame Delacour tíško vzlykali do vreckoviek. Hukot zozadu markízy každému oznamoval, že Hagrid vytiahol jednu zo svojich vreckoviek veľkosti stanu. Hermiona sa otočila a pozrela sa na Harryho; jej oči boli taktiež plné slz.

"…tak Vás vyhlasujem za muža a ženu, až kým vás smrť nerozdelí."

Dlhovlasý čarodejník kývol rukou vysoko nad hlavami Billa a Fleur a dážď strieborných hviezd padal ponad nich, špirálovito sa otáčajúc okolo ich postáv. Keď Fred a George začali tlieskať, zlaté balóny nad hlavou pukali. Hrdličky a malé zlaté zvončeky lietali a vznášali sa okolo nich, spievajúc svoje piesne a k k hluku sa pridala aj zvonkoha.

"Dámy a páni!" zvolal ten dlhovlasý čarodejník. "Postavte sa, prosím!"

Všetci sa postavili, teta Muriel však počuteľne bľabotala; on však opäť zdvihol svoj prútik. Stoličky, na ktorých sedeli elegantne povzniesli do vzduchu zatiaľ čo plátené steny stanu zmizly, takže stáli pri prístrešku zo zlatých stĺpov, so nádherným výhľadom na sady zaliate slnkom a okolitú krajinu. Hneď potom sa začala kaluž tekutého zlata rozťahovať od stredu stanu a vytvorila tak krásny tanečný parket; vznášajúce sa stoličky sa sami usporiadali okolo malých, bielo potiahnutých stolov, ktoré sa zniesli späť na zem a zlato odetá skupina vystúpila na pódium.

"Úžasné," povedal Ron, keď sa čašnici objavili na všetkých stranách, niesli strieborne čaše tekvicového džúsu, maslového ležiaka, ohnivej whisky, iní zase krehké kopy ovocných tort a sendvičov.

"Mali by sme ísť a zablahoželať im!" povedala Hermiona, stojaca na špičkách, aby videla miesto kde sa Bill a Fleur stratili medzi zástupom gratulantov.

"Budeme musieť ísť neskôr," pokrčil ramenami Ron, vezmúc tri maslové ležiaky z okoloidúceho podnosu a jeden hneď dal Harrymu. "Hermiona, poď už, musíme si nájsť stôl …. Nech nie je niekde blízko Muriel."

Ron ich viedol krížom cez prázdny tanečný parket, dívajúc sa napravo aj naľavo; Harry jasne cítil, že pozorne sledoval Kruma. Keď došli na druhú stranu markízy, väčšina stolov už bola obsadená. Prázdny bol iba ten, kde sedela sama Luna.

"Môžeme sa pripojiť?" spýtal sa Ron.

"Ach áno, "povedala šťastne." Otec práve išiel odovzdať Billovi a Fleur náš darček."
"Čo je to? Doživotné zásoby pakoreňov?" spýtal sa Ron.

Hermiona ho chcela kopnúť pod stolom, ale miesto Rona trafila Harryho. Tomu vyšli slzy od bolesti a na pár sekúnd stratil pojem, o čom sa bavia.
Kapela začala hrať a Bill a Fleur začali za veľkého potlesku tancovať na parkete, po chvíľke sa pridali pán Weasley a madame Delacour, nasledovaní pani Weaslyovou a Fleuriným otcom.

"Mám rada túto pieseň, povedala Luna, kývajúc sa v rytme valčíku a po pár sekundách sa postavila a odišla na parket, tam sa objavovala a mizla, celkom sama zo zavretými očami a vlniacimi sa rukami.
"Je skvelá, že ?" povedal Ron obdivuhodne." Vždy obdivuhodná."

Ale jeho úsmev sa v okamžiku stratil: Viktor Krum sa posadil na Lunino voľné miesto. Hermiona vyzerala šťastne a zároveň vystrašene, ale tentoraz ju Krum neprišiel dávať komplimenty. Zo zamračeným výrazom sa opýtal, "Kde je ten muž v žltom obleku?"


"Xenofilus Lovegood, je to otec našej priateľky, " odpovedal Ron. Jeho bojový tón naznačoval, že sa neplánuje smiať Xenofiliovi naprieč jasnej provokácii. "Poď si zatancovať," dodal smerom k Hermione.
Vyzerala prekvapene, ale s radosťou sa postavila. Spolu zmizli v rastúcej tlačenici na tanečnom parkete.

"Oh, oni sú spolu?" spýtal sa Krum dočasne vyvedený z miery.
"Ehm, dá sa to tak povedať." odvetil Harry.
"A ty si?" spýtal sa Krum.
"Barny Weasley."
Podali si ruky.

"Ty Barny- poznáš dobre toho Lovegooda?"
"Ani nie, poznal som ho až dnes. Prečo?"

Krum sa zamračil nad svojim drinkom, sledujúc Xenofilia, ktorý sa na druhej strane parketu zabával s viacerými kúzelníkmi.
"Pretože," povedal Krum. "Ak nie je Fleurin hosť, tak ho tu a teraz udriem za nosenie toho odporného symbolu na jeho hrudi."

"Symbolu?" povedal Harry, pozerajúc sa na Xenofilia tiež. Zvláštne trojuholníkové oko sa odrážalo na jeho hrudi." Prečo? Čo je na ňom zlé?"
"Grindevald, to je Grindevaldov znak."
"Grindevald...ten čierny mág, ktorého Dumbledore porazil?"
"Presne."

Krumove svaly na ústach sa pohybovali, ako keby žuval, než povedal," Grindevald zabil veľa ľudí, môjho dedka, napríklad. Pochopiteľne, on nikdy nebol silný v týchto končinách, hovorilo sa, že sa bál Dumbledora- a plným právom, pre to ako to s ním skončil... Ale tento," ukázal prstom na Xenofilia.
"Toto je jeho symbol, a ja som to okamžite zistil, Grindevald ním označil steny v Durmstrangu, keď tam študoval. Nejaký idiot to skopíroval do knižiek a na oblečenie a myslel si, že šok, ktorý to vyvolá, ho urobí slávnym, až do tejto doby, než ich tí z nás, ktorí kvôli Grindevaldovi stratili členov rodiny, o tom nepoučili."

Krum hrozivo zapraskal kĺbmi a bol plný zlosti voči Xenofiliovi. Harry bol mimo. Zdalo sa to byť neuveriteľné a nepravdepodobné, že Lunin otec by bol stúpenec čiernej mágie a nikto iný v stane sa nezdal, že by rozlúštil trojuholníkový znak.

"Si…ehm…si si úplne istý, že je to Grindevaldov znak?"
"Nemýlim sa," povedal Krum ľadovo." Narážal som na ten znak niekoľko rokov, poznám ho dobre."

"Dobre, je tu možnosť," povedal Harry," že Xenofilius nemá poňatie, čo ten symbol znamená. Oni, Lovegoodovi sú trochu...divní. Mohol ho normálne niekde nájsť a myslieť si, že je to prierez hlavou plochorohatého snorkáča alebo niečo podobného."
"Prierez čoho?"

"No, ja tiež netuším, čo to je, ale určite on a jeho dcéra ich idú cez prázdniny hľadať..."
Harry cítil, akoby robil niečo zlé, keď takto popisoval Lunu a jeho otca.

"To je ona," povedal a ukázal na Lunu, ktorá stále tancovala sama, vlnila rukami okolo seba a hlavou ako keby sa pokúšala odohnať muchu.
"Prečo to robí?" opýtal sa Krum.

"Pravdepodobne sa pokúša zbaviť škrkáčov," povedal Harry, ktorý poznal príznaky.
Krum nemal tušenia, či to Harry mysli vážne alebo si z neho len robí srandu. Vytiahol prútik zo svojho habitu a hrozivo s ním poklopal po stehne, až z jeho konca vyleteli iskry.
"Gregorovič!" povedal Harry nahlas a Krum sebou mykol, ale Harry bol príliš vzrušený, než aby sa o to staral, pamäť sa mu vrátila pri pohľade na Krumov prútik.

Olivander ho starostlivo skúmal pred Trojčarodejníckym turnajom.
"Čo s ním?" spýtal sa Krum podozrivo.
"Je výrobca kúzelníckych prútikov!"
"Ja viem", povedal Krum.

"Vyrobil tvoj prútik! To je na čo som myslel…meltobal…"
Krum vyzeral čím ďalej tým viac podozrievavý.
"Ako vieš ,odkiaľ je môj prútik?"

"Ja...niekde som to čítal, myslím," povedal Harry." Vo fanúšikovskom časopise," divoko improvizoval a Krum sa upokojoval.
"Nespomínam si, že by som sa niekde s fanúšikmi bavil o mojom prútiku," povedal.
"Tak ..eh. .Kde je Gregorovič teraz?"

Krum sa tváril rozpačito.
"Odišiel pred pár rokmi do dôchodku. Ja som jedným z posledných, ktorí kúpili Gregorovičov prútik. Je najlepší, ale viem, že vy Briti dávate prednosť Olivanderovi."

Harry neodpovedal. Predstieral, že sleduje tanečníkov tak isto ako Krum, ale rýchlo premýšľal. Na to, že Voldemort hľadal slávneho výrobcu čarodejníckych prútikov, nemohol Harry nájsť žiadny dôvod. Bolo jasné, že je to kvôli tomu, čo Harryho prútik urobil v tú noc, keď sa Voldemort opäť zjavil. To, že prútik z cezmínu a pera vtáka fénixa premohla požičaný prútik, Olivander nepredpovedal a ani tomu nerozumel. Vedel to Gregorovič? Bol skutočne lepší než Olivander? Vedel tajomstvo prútika, ktoré Olivander nepoznal?

„Toto dievča je veľmi pekné,“ povedal Krum a vytrhol Harryho z jeho myšlienok. Krum ukazoval na Ginny, ktorá sa práve pripojila k Lune.
„Ďalšia z tvojich príbuzných?"
„Áno.“ povedal Harry naraz zaujato,“ a niekoho má. Žiarlivý typ. Veľký chlap. Nechcel by si sa mu postaviť.
Krum si odfrkol.

„Čo,“ povedal, vyprázdňujúc pohár a opäť sa stavajúc na nohy, „je človeku platné, že je medzinárodne známym hráčom metlobalu, keď sú všetky pekné dievčatá už zadané?“

Odišiel preč, opúšťajúc Harryho, vzal si sendvič od prichádzajúceho čašníka a pokračoval ďalej okolo rohu preplneného parketu. Chcel nájsť Rona a povedať mu o Gregrovičovi, ale tancoval s Hermionou uprostred parketu. Harry sa oprel o jeden zo zlatých stĺpov a sledoval Ginny, ktorá teraz tancovala s Fredovým a Georgovým kamarátom Lee Jordanom, snažiac sa necítiť sa pohoršene zo sľubu, ktorý dal Ronovi.

Nikdy predtým nebol na svadbe, takže teraz nemohol posúdiť, ako sa svadby čarodejníkov líšia od tých muklovských, aj keď si bol istý, že tie druhé nezahŕňajú dvoch fénixov, ktorí vzlietnu v momente, keď sa začne krájať svadobná torta, alebo fľašky šampanského, vznášajúce sa samé od seba nad zhromaždením. Ako sa večer prehlboval a nočne mory sa znášali pod klenbu, aj nočné lampy sa začali rozsvecovať a zábava bola odviazanejšia.

Fred a George pred dlhou chvíľou niekam zmizli s Fleuriným sesternicami; Charlie, Hagrid a malý čarodejník v tmavofialovou klobúku spievali v rohu ódu „Hrdinu Óda“. Keď prechádzal cez zástup, aby utiekol opitému Ronovmu strýkovi, ktorý sa nezdal si byť istý, či je Harry jeho syn, uvidel Harry strakatého starého čarodejníka sediaceho osamote pri stole.

Jeho bledé šedé vlasy mu dávali výraz púpavových hodín a na vrchu hlavy mal moľami rozožratý klobúk. Bol mu akosi povedomý a po chvíľke premýšľania si Harry uvedomil, že je to Elphias Doge, člen Fénixovho rádu a autor Dumbledorovho nekrológu.

Harry sa k nemu priblížil. „Môžem si prisadnúť?“ „Samozrejme, samozrejme,“ povedal Doge; mal celkom vysoký, sýpavý hlas. Harry sa k nemu nahol.

„Pán Doge, som Harry Potter.“ Doge zalapal po dychu. „Drahý chlapče! Arthur mi hovoril, že si tu, zamaskovaný... Som tak rád, taká česť!“ V záchvate hlbokého nervového potešenia Doge polial Harryho pohárom šumivého vína.

„Premýšľal som o tom, že ti napíšem.“ Zašepkal. „Po Dumbledorovi... šok... a pre Teba... som si istý....“ Dogeove drobné oči boli náhle plné sĺz.

„Videl som nekrológ, ktorý ste napísali pre Denného Proroka.“ Povedal Harry.
„Neuvedomil som si, že ste poznal profesora Dumbledora tak dobre.“

„Tak, ako každý iný.“ Povedal Doge, sušiac si oči vreckovkou.
„Určite som ho poznal najdlhšie, teda pokiaľ nepočítate Aberfortha – a zdá sa, že ho ľudia nejako nepočítajú.“

„Keď už hovoríme o Prorokovi... neviem, či ste videli pán Doge…?“
„Ach, prosím, hovor mi Elphias, milý chlapče."

„Elphias, neviem, či ste videli rozhovor Rity Skeeterovej o Dumbledorovi?“
Dogeovu tvár zaplavila rozhnevaná farba. „Ach áno Harry, videl som to. Tá ženská... je niečo príšerné s ňou hovoriť.. hanbím sa za to, že som bol natoľko hrubý a zatiahol do toho pstruhy. A ako je vidieť, tak sa to v klebetách vznieslo nad môj zdravý rozum.“

„V tom interview,“ pokračoval Harry, „Rita Skeeterová naznačila, že profesor Dumbledore sa zaoberal čiernou mágiou, keď bol mladý.“
„Never ani slovu z toho!“ povedal Doge okamžite. „Ani slovu, Harry!“ Nech nič nepoškvrní tvoje spomienky na Albusa Dumbledora!“

Harry sa pozrel do Dogeovej vážnej tváre, stiahnutej bolesťou a necítil sa tak uspokojený ako frustrovaný. Skutočne si Doge myslel, že by bolo jednoduché rozhodnutie proste tomu všetkému neveriť? Nerozumel Doge Harryho potrebe byť si istý, vedieť všetko?“

Možno Doge vycítil Harryho pocity, pretože vyzeral ustaraný. „Harry, Rita Skeeterová je hrozná…“
Ale bol prerušený prenikavým chichotom. „Rita Skeeterová? Ach, ja ju mám rada. Vždy si ju čítam!“

Harry a Doge sa otočili a uvideli, ako tam stojí teta Muriel, chochol tancujúci vo vlasoch a čašou šumivého vína v ruke. „Napísala knihu o Dumbledorovi, viete!“

„Ahoj, Muriel.“ Hovorí Doge, „áno, práve sme diskutovali…“
„Vy tam! Dajte mi vašu stoličku, mám stosedem rokov!“

Iný červenovlasý Weasleovský bratranec zoskočil zo svojej stoličky a vyzeral vyľakane. Muriel ju odkývala s prekvapivou silou a posadila sa priamo medzi Dogea a Harryho.

„Znovu ťa zdravím, Barny, alebo ako sa to voláš.“ Hovorí Harrymu. „tak čo ste si hovorili o Rite Skeeterovej, Elphias? Viete, že napísala Dumbledorov životopis? Nemôžem sa dočkať dňa, keď si ho prečítam. Musím si zarezervovať objednávku u Flourisha a Blottsa!"

Doge vyzeral byť strnulý a vážny, ale teta Muriel vyprázdnila svoju čašu a luskla svojimi kostnatými prstami na okoloidúceho čašníka, aby jej dolial. Dopriala si veľký hlt šumivého vína, odfrkla a potom povedala:

"Netvár sa ako pár vypchaných žiab, nie je na to dôvod! O časoch, keď ešte Albus nebol takým váženým a rešpektovaným a všetky tie nezmysly, sa o ňom objavili veľmi zábavné chýry!"

"Zle vysvetlené, vytrhnuté z kontextu," povedal Doge, ktorý znova vyzeral ako reďkovka.

"To vravíte vy, Elphias," chichotala sa teta Muriel. Všimla som si, ako ste vykorčuľovali z nepríjemných častí v tom vašom nekrológu!"

"Je mi ľúto, že si to myslíte," povedal Doge, stále chladnejšie. "Uisťujem vás, že som to písal od srdca."

"Ach, vy ste tým vzdávali česť Dumbledorovi a odvážim sa tvrdiť, že by ste si nemysleli, aký bol svätec aj keby ste vedeli, ako skoncoval so svojou šmukelskou sestrou!"

"Muriel!" zvolal Doge.

Chlad prenikajúci Harryho hruďou nemal nič spoločného s chladeným šampanským.

"Čo ste tým mysleli?" opýtal sa Harry Muriel. "Kto povedal, že jeho sestra bola šmukel?
"Myslel som si, že bola chorá!"
"Myslel si zle, Barry!" povedala teta Muriel, ktorá vyzerala, že efekt, ktorý spôsobila ju potešil.

"Rozhodne, ako ste mohli čakať, že by ste o tom niečo vedeli! Všetko sa to stalo pred mnohými rokmi, predtým, než ste vôbec myslel, môj drahý, a pravda je, že my, ktorí sme už boli nažive sme nemali ani tušenie, čo sa vlastne dialo. To preto sa nemôžem dočkať, kedy zistím, prečo Skeeterovú neuzemnili! Dumbledore držal svoju sestru od seba dosť dlho!"

"Lož!" chrčal Doge, "absolútna lož!"

"Nikdy mi nepovedal, že jeho sestra bola šmukel," povedal Harry bez rozmyslu, cítiac v sebe chlad.

"A prečo by vám to mal, preboha, hovoriť?" kričala Muriel, jemne sa hojdajúc na stoličke, ako sa pokúšala zamerať Harryho.

"Dôvod, prečo Albus nikdy nehovoril o Ariane," začal Elphias hlasom plným emócií," je podľa mňa úplne jasný. "Bol taký zničený, jej smrťou..."

"Tak prečo ju nikto nevidel, Elphias?" kvákala Muriel, "prečo sa polovica z nás nikdy nedozvedela, že existuje, kým neviezli jej rakvu na jej pohreb? Kde bol svätý Dumbledore, kým bola Ariana zatvorená v pivnici? Preč v tom skvelom Rokforte, a nevadilo mu, čo sa dialo v jeho vlastnom dome!"

"Čo myslíte tým, že bola zatvorená v pivnici?" opýtal sa Harry. "Čo to znamená?"
Doge vyzeral zúfalo. Teta Muriel sa znova zachichotala a odpovedala Harrymu:

"Dumbledorova matka bola strašná žena, jednoducho strašná. Narodila sa muklom, aj keď som počula o tom, že predstierala niečo iné..."

"Nikdy nič podobného nepredstierala! Kendra bola skvelá žena," šepkal Doge zbedačene, ale Muriel ho ignorovala.

"...pyšná a veľmi panovačná, druh čarodejnice, pre ktorú bolo utrpením, že sa jej narodil šmukel..."

"Ariana nebola šmukel!" chrčal Doge.

"Tak mi vysvetli, prečo sa nikdy nedostala na Rokfort!" povedala teta Muriel a otočila sa späť k Harrymu.

"V našich časoch boli šmuklovia ukrývaní a mohlo to zájsť až do extrémov, že boli uväznený, ako to malé dievča, v dome, a predstierali že neexistujú..."

"Hovorím vám, že sa to nestalo!" povedal Doge, ale teta Muriel ho prevalcovala, stále sa obracajúc na Harryho.

"Šmuklovia boli obvykle posielaní do muklovských škôl a boli povzbudzovaní k tomu, aby sa zaradili do muklovskej spoločnosti... podstatne lepšie, ako nájsť im miesto v čarodejníckom svete, kde boli vždy len druhoradí, ale Kendre Dumblerovej sa ani neprisnilo poslať svoju šmukelskú dcéru do muklovskej školy..."

"Ariana bola chúlostivá!" zúfalo povedal Doge. "Jej zdravie bolo vždy priveľmi chatrné na to, aby jej dovolilo..."

"...dovolilo opustiť dom?" chichotala sa Muriel." A predsa nikdy nebola prijatá u svätého Munga a nijaký liečiteľ nebol zavolaný, aby ju navštívil!"

"Naozaj, Muriel, ako to môžete vedieť..."

"Pre vašu informáciu, Elphias, môj bratranec Lancelot bol v tom čase liečiteľom u svätého Munga a povedal mojej rodine, že tam Ariana nikdy nebola. Nadovšetko podozrievavý Lancelot!"

Doge vyzeral na to, že mu každú chvíľu vyhŕknu slzy. Teta Muriel, ktorá sa zdala byť veľmi potešená sama sebou si vzala ďalšie šampanské. Strnulý Harry myslel na to, ako ho Dursleyovci zamlčovali, zamykali a držali z dosahu iba preto, že bol čarodejník. Zažila Dumbledorova sestra to isté, len obrátene, uväznená pre nedostatok čarodejníckych schopností? A dokázal ju Dumbledore ponechať svojmu osudu, keď odchádzal rozvíjať svoj geniálny talent na Rokfort?

"Ale ako som povedala, pretože Kendra nezomrela ako prvá," začala Muriel znova, "mala by som povedať, že to bola ona, kto zabil Arianu..."

"Ako môžeš, Muriel!" stonal Doge. "Matka zabije vlastnú dcéru... mysli, kým niečo vyslovíš!"

"Keď bola matka schopná uväzniť dcéru na celé roky, prečo nie?" potriasla ramenom Muriel.

"Ale ako som povedala, pretože Kendra zomrela pred Arianou, aj keď to niekomu nie je jasné..."
"Áno, Ariana snáď mohla urobiť zúfalý pokus preniknúť na slobodu a zabiť Kendru v boji," povedala teta Muriel zamyslene. "Miatol všetkým hlavy ako vy, Elphias. Boli ste na Arianinom pohrebe, však..."

"Áno, bol som," povedal Doge chvejúcimi sa ústami, "a skľučujúcejšiu udalosť si nemôžem pamätať, Albus mal zlomené srdce..."
"Nielen srdce, nezlomil mu náhodou Aberforth na pohrebe nos?"

Pokiaľ vyzeral Doge predtým hrozne, nebolo to nič oproti tomu, ako vyzeral teraz. Muriel mu mohla spôsobiť bolesť. Ona sa však nahlas zachichotala a odpila si ďalší hlt šumivého vína, ktoré jej kvapkalo po brade.

„Ako...?“ krákal Doge.

„Moja matka bola priateľka so starou Bathildou Bagshotovou,“ povedala Muriel šťastne.
„Bathilda to celé porozprávala mojej matke, keď som počúvala za dverami. A bitka pri rakve. Ako Bathilda povedala, Aberforth kričal, že to všetko bola Albusova vina, že Ariana je mŕtva a potom ho buchol do tváre. Podľa Bathildy sa Albus vôbec nebránil, čo je samo osebe dosť divné. Albus mohol zničiť Aberfortha v súboji s obomi rukami zviazanými za chrbtom.

Muriel si dopriala ešte väčší dúšok šampanského. Recitovanie týchto starých historkiek jej robilo rovnakú radosť ako desili Dogea. Harry nevedel, čo si má myslieť, a čomu veriť. On chcel poznať pravdu a predsa všetko čo Doge robil bolo, že sedel a brblal, že Ariana bolo chorá.
Harry nemohol veriť, že by Dumbledore nezasiahol pri takejto krutosti v jeho vlastnom dome, ale aj tak bolo na tom príbehu niečo divné.

„A poviem vám aj niečo iné,“ povedala Muriel, trochu štikútajúc, ako vyprázdňovala džbán.
„Myslím, že Bathilda prezradila to tajomstvo Rite Skeeterovej. Všetky tie náznaky v Skeeterovej interview o dôležitom prameni blízko Dumbledora – nikto nevie, čo mohlo byť okolo tej veci s Arianou!“

„Bathilda by nikdy nehovorila s Ritou Skeeterovou!“ bručal Doge.
„Bathilda Bagshotová?“ spýtal sa Harry. „Autorka Dejín Mágie?“
Toto meno bolo vytlačené na chrbte jednej z Harryho učebníc, aj keď nie na jednej z tých, ktorej sa venoval pozorne.

„Áno,“ povedal Doge, chytajúc sa Harryho otázky ako plávajúceho stebla. „Najviac talentovaná čarodejnícka historička a stará Albusova priateľka.“

„Ako som počula, tak je už senilná,“ povedala šťastne Muriel.

„Ak je to pravda, tak je ešte nechutnejšie, že sa do nej Skeeterová púšťa,“ povedal Doge „a nič nemôže potvrdiť to, čo Bathilda mohla povedať!“

„Ach, sú aj zaručené spôsoby, ako oživiť pamäť a ja som si istá, že ich Skeeterová dobre pozná,“ povedala teta Muriel, “ ale aj keď je Bathilda úplne šialená, som si istá, že má staré fotografie a možno listy. Ona poznala Dumbledora celé roky... Myslím, že výlet do Godrikovej úžľabiny by to mohol dokázať.“ Harry, ktorý si práve odpíjal z maslového ležiaka a začal sa dusiť.
Doge ho buchol do chrbta a uprel na Muriel planúci pohľad. Keď opäť získal kontrolu nad svojím hlasom, spýtal sa,“ Bathilda bývala v Godrikovej úžľabine?“

„Ach áno, ona tam bola takmer vždy! Dumbledorovci sa tam presťahovali po Perciválovom zatknutí a ona bola ich susedkou.“

„Dumbledorovci žili v Godrikovej úžľabine?“
„Áno Barry, to som práve povedala,“ odvetila teta Muriel.

Harry sa cítil byť prázdny. Nikdy za celých šesť rokov mu Dumbledore nepovedal, že blízky ich oboch žili a zomreli v Godrikovej úžľabine. Prečo? Boli Lilly a James pochovaní blízko Dumbledorovej sestry a matky? Navštevoval Dumbledore ich hroby a prechádzal pritom možno okolo Potterových? A nikdy nepovedal Harrymu... nikdy sa neobťažoval povedať mu...
Prečo to bolo tak dôležité nedokázal Harry vysvetliť dokonca ani sám sebe.

Teraz mu to pripadalo rovnocenné klamstvu, nepovedať mu, že obaja majú spoločnú minulosť a zážitky z tohto miesta. Hľadel pred seba, takmer nevnímajúc, čo sa deje okolo neho, a ani si neuvedomil, že Hermiona sa vynorila z davu a posadila sa na stoličku vedľa neho.

„Jednoducho, už nemôžem ďalej tancovať,“ polapila dych a dala si dole jednu topánku masírujúc si nohu. „Ron si išiel nájsť nejaký maslový ležiak. Je to trochu čudné. Práve som videla hádať sa Viktora a Luninho otca...“ Pri pohľade naňho jej na chvíľu zlyhal hlas.
„Harry, si v poriadku?“

Harry nevedel, kde začať, ale stratilo to zmysel vo chvíli, keď sa niečo veľké strieborné znieslo nad parket. Elegantný a žiariaci rys pristál uprostred prekvapených tanečníkov. Hlavy sa k tomu otočili a tí, čo tancovali najbližšie, naraz zastavili uprostred tanca.

V tom momente sa ústa Patronusa otvorili a hovorili hlasom Kingsleyho Shacklebolta.

„Ministerstvo padlo. Scrimgeur je mŕtvy. Prichádzajú...“

!!! Za uveřejněný překlad nese zodpovědnost ten autor, který ho poslal striferovi - ne web !!!